Staň sa študentom FMFI UK v Bratislave

PLAZMA - štvrté skupenstvo hmoty Kde sa najčastejšie na Zemi stretávame s plazmou? ? Svet okolo nás pozostáva z látok, ktoré sa vyskytujú oby- čajne v troch látkových skupen- stvách: pevné látky, kvapaliny alebo plyn. Ktoré látky sú pri izbovej teplote pevnou látkou, ktoré kvapalinou, či plynom je dané ich atomárnym zložením. Zmeny teploty, či tlaku môžu viesť k vzájomným zmenám medzi týmito skupenstvami. Topenie ľadu je príkladom fázovej zmeny z pevnej látky na kvapalnú. Vyparovaním sa nazýva fázová zmena kvapaliny na plyn. Častice vody na povrchu kaluže potrebujú získať dostatok energie, aby unikli z povrchu a vyparili sa. Každá fázová zmena je doprevádzaná istou energetickou stratou. ? Prirodzené plazmové útvary: plameň sviečky, či oheň blesk - iskrový výboj, polárna žiara, umelo vytvorené formy plazmy: žiarivky s tlecím výbojom, oblúkový výboj vo výbojkách, ale aj pri zváraní, plazmové televízory, termonukleárna reakcia. Plazmu tvoria jadrá atómov (ióny), elektróny vytrhnuté z atómového obalu, ale aj neut- rálne atómy, či molekuly. Z hľadiska svojho správania ide o tzv. ionizovaný plyn, ktorý má elektromagnetické vlastnosti, pričom navonok je plazma kvázineutrál- na. Plazma vykazuje kolektívne správanie, napríklad spoločné špecifické reakcie na elektromagnetické pole. Pokiaľ pre ostatné skupenstvá sú typické teploty od absolútnej nuly ( -273°C) po rádovo niekoľko tisíc stupňov Celsia, typické teploty plazmy sa pohybujú až okolo 10 miliónov °C. Pri týchto teplotách sa už iné skupenstvá nevyskytujú. Z hľadiska teploty de- líme plazmu na vysoko- teplotnú a na nízkotep- lotnú. Vysokoteplotná plaz- ma sa vyskytuje vo hviezdach, ale aj pri riadenej termonukleárnej syntéze. Nízkoteplotnou plazmou nazývame výboj v žiarivkách, výbojko- vých lampách, či elek- trickom oblúku. Pozor však, aj v nízkoteplotnej plazme je teplota elektró- nového plynu rádovo okolo niekoľko tisíc °C. Stupeň ionizácie plaz- my je jedným z jej naj- dôležitejších parametrov. Počet ionizovaných čas- tíc ku celkovému počtu častíc totiž podmieňuje správanie sa plazmy. Rozlišujeme slabo ioni- zovanú plazmu a plazmu silne ionizovanú. V silne ionizovanej plazme počet nabitých častíc prevyšuje počet častíc neutrálnych. Aj slabo ionizovaná plazma so stupňom iono- zácie na úrovni 1% môže reagovať na magnetické polia a byť vysoko vodi- vou pre elektrický prúd.